Škrečok, či chrček? Aký je medzi nimi rozdiel?
V slovenskej literatúre sa môžme stretnúť s rozdielnym výkladom názvov škrečok a chrček. Často sú nesprávne považované za synonymá. V skutočnosti aj keď sú si škrečok a chrček veľmi podobní, sú medzi nimi výrazné rozdiely. Nielen vo veľkosti, ale aj prirodzeným rozšírením a mnohými ďalšími detailmi.
Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný – lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. V mnohých miestach svojho výskytu je ohrozený.
Chránený chrček poľný
Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Na rozdiel od chrčka nie sú škrečky u nás chránené zákonom a ich domáci chov je veľmi obľúbený a rozšírený.
Veľkosť a zafarbenie
Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 – 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 – 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 – 7 cm dlhé telo. Trochu väčší je škrečok sýrsky, no ani ten sa so svojimi max. 20 cm nevyrovná chrčkovi.
Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele. Pre škrečka džungarského je zasa typický tmavý pásik na chrbte.
Životné prostredie
Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. V skladoch chrčkov sa toho dá nájsť neúrekom, dokonca až 50 kg zemiakov a 15 kg obilia!
Taktiež doma chované druhy škrečkov sú skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu. To však neplatí v 100% prípadoch. No väčšina škrečkov je žiaľ priveľmi samotárska a voči ďalším škrečkom vo svojom teritóriu sa správajú agresívne.
Chrček poľný – video:
Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube
Ježišikriste, odkiaľ máš tieto informácie?
Odkedy je Chrček zlatý (predým Chrček sýrsky) v čeľadi so Škrečkami?
Chrček zltý (Mesocricetus auratus) je piamym príbuzným nášho Chrčka roľného (Cricetus cricetus). Názov Mesocricetus dostal dávno predtým, než bol „náš“ chrček klasifikovaný. Výskum rodových znakov poukázal na to, že jediný rozdiel medzi nimi je vo veľkosti, čo je dané prírodnými podmienkami (Ch. zlatý žije v tropickom a subtropickom pásme na púšťach a polopúšťach , Ch. roľný žije v miernom pásme v lesoch a na poliach). Ch. zlatý potrebuje hospodáriť vo svojom organizme s vodou, preto je menší, čím má výrazne menšie vyparovanie vody z tela, než Ch. roľný, ktorý to má na háku, pretože má vody dostatok.
Škrečok je z radu Phodophillus a je to poddruh Chrčka zlatého (sýrskeho).
Prv, než sa nabudúce budeš hrať na zoológa, tak nejakého navštív a prekonzultuj s ním tému, o ktorej hodláš písať!
Ferdo a kde sa v clanku spomina slovo „celad“? 😀 Si si isty ze reagujes na spravny clanok na to spravnom webe? 😀